Čo sú výškové práce a ako ich definuje legislatíva?

 

Za prácu vo výške a nad voľnou hĺbkou sa považuje práca a pohyb pracovníka, pri ktorom je ohrozený pádom z výšky, do hĺbky, prepadnutím alebo zosunutím. Vo výške nad 1,5 metra je možné pracovať iba z pevných a bezpečných pracovných podláh.

 

Kto pracuje vo výškach?

Práce vo výškach vykonávajú výškoví špecialisti, ktorí absolvovali určené školenia a prehliadky:
• O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (§7, zákon 124/2006 Z.z.)
• O práci vo výške (obnovuje sa 1x za rok) §9, ods. 2, 374/1990 Zb.
• lekársku prehliadku pre prácu vo výške – §9, ods. 5 a 6, 374/1990 Zb.

 

Typy statických lán

Podľa európskej normy EN 1891 sa statické laná označujú ako „Nízkoprieťažné laná s oplášteným jadrom“. Podľa tejto normy sa delia na dva druhy – typ A a typ B.

 

Typ A
má požadovanú minimálnu pevnosť 22 kN a je určený pre činnosť vo výškach a nad vodnou hĺbkou, na záchranu, speleológiu a podobné činnosti.
Typ B 
má nižšie parametre. Jeho minimálna pevnosť je 18 kN, má obvykle menší priemer a vyžaduje pri používaní väčšiu starostlivosť. Kde sa teda používa? Hlavne v situáciách a na miestach, kde je hmotnosť limitujúca – napríklad pri rôznych expedíciách.

 

Aj statické lano má dynamiku

Samozrejme, aj nízkoprieťažné lano musí mať nejakú pružnosť. Všetky statické laná sú skúšané aj z hľadiska dynamického výkonu, väčšinou v dĺžke skúšobnej vzorky 2 metre a hmotnosti skúšobného bremena 100 kg pri lane typu A, a 80 kg pri lane typu B.

 

Prečo na výškové práce nepoužívať horolezecké lano

Laná sa delia na dynamické (horolezecké) a statické (pracovné). Ich najväčší rozdiel je v ich prieťažnosti.
Pracovné lano ju má nízku, preto sa označuje aj nízkoprieťažné, naopak horolezecké zvýšenú. Pri športovom lezení po skalách potrebujete, aby bolo lano pružné, pretože vtedy zmenšuje silu pádu.
Pri statických lanách je však veľká elastickosť nežiaduca. V situáciách, kde sa využívajú, teda pri záchranných akciách, v speleológii či práci vo výškach, je nevyhnutná ich pevnosť.